8. 3. 2023
Predstavujeme vám príbehy šiestich ľudí, ktorí sa rozišli so svojimi autami, aby začali žiť šťastnejšie, zdravšie a udržateľnejšie.
Sú to rodičia, generálni riaditelia, ochrancovia životného prostredia – ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí si uvedomili, že život bez osobného auta ponúka viac ako život s ním.
Hendrik videl svoju budúcnosť ako stereotypný predmestský sen – život na okraji mesta s dvoma autami. Plán sa však zmenil a rodina nakoniec žila v centre mesta.
To Hendrikovi umožnilo upustiť od ich druhého auta a oživiť starú záľubu spred desiatich rokov – nákladný bicykel. Do tohto praktického vozidla sa zmestili potraviny pre celú rodinu a aj dve deti. V Hendrikovom preplnenom rodnom meste je totiž škôlka bližšie na bicykli ako autom.
Hendrik verí, že jeho deti by mohli patriť k prvej generácii, ktorá sa nebude hnať za vodičským preukazom hneď po dovŕšení 18 rokov. A že o 10 rokov by sa nákladné bicykle mohli stať bežne používaným dopravným prostriedkom na uliciach.
Prečítajte si celý Hendrikov príbeh tu.
Ako výkonná školiteľka s odbornými znalosťami v oblasti udržateľného výkonu sa Silvia vždy pýšila budovaním tímov, ktoré kladú ľudí a udržateľnosť na prvé miesto.
Pandémia COVID-19 a práca na diaľku vytvorili pre Silviu vhodný moment na to, aby prehodnotila cestovanie a nechala zvíťaziť svoju lásku k udržateľnosti. Presťahovala sa späť do menšieho univerzitného mesta, kde môže chodiť pešo, a predala svoje auto.
„Udržateľnosť môže znamenať viacero vecí,” povedala Silvia. „Používa sa v kontexte klimatických podmienok, ale znamená aj to, že sa človek cíti dobre a môže sa pohybovať v prirodzenom prostredí.”
Každý deň strávi vonku aspoň jednu hodinu a robí ju to šťastnou. V našom pretechnizovanom svete je to skvelý zvyk pre každého.
Celý Silviin príbeh si môžete prečítať tu.
Keď Liina sledovala, ako jej auto 95 % času stojí a potrebuje údržbu, uvedomila si, že 13 rokov trvajúci vzťah s jej Citroënom sa chýli ku koncu.
Liina mala pocit, že žije márnotratný život, a chcela byť lepším vzorom pre svoju dospievajúcu dcéru. Zbavenie sa auta bolo súčasťou väčšieho plánu, ako sa stať udržateľnejšou rodinou.
Zrazu sa jej otvoril úplne nový svet. Často sa stretávala so starými priateľmi, keď cestovala do práce na bicykli, a ako spoločenský človek začala nadväzovať nové priateľstvá vo verejnej doprave. Odkedy začala jazdiť bez auta, dostáva a dáva viac komplimentov ako kedykoľvek predtým.
Liina svoje rozhodnutie nikomu nevnucuje, ale inšpirovala ľudí vo svojom okolí, aby zvážili možnosť jazdiť bez auta.
Celý príbeh Liiny si môžete prečítať tu.
Kadri je výkonnou riaditeľkou technologickej spoločnosti zameranej na vzdelávanie a pohodu. Na svojej vlastnej ceste k navrhovaniu šťastnejšieho života si rýchlo uvedomila, že osobné auto do jej plánov nezapadá.
Keď Kadri bývala na predmestí, ich rodina mala dve autá, aby sa dostala do práce v opačných častiach mesta a aby mohla vyzdvihnúť dcéru.
Po presťahovaní do centra mesta sa Kadri rozhodla rozlúčiť so svojím roztomilým Fiatom 500. To pekne zapadalo do jej minimalistického životného štýlu, ktorý jej pomáhal sústrediť sa na dôležité veci.
Kadri rada cestuje na elektrickej kolobežke, pretože jej to umožňuje vnímať zmeny ročných období skrz vône. Navyše sa môže nadýchať čerstvého vzduchu, čo jej zlepší náladu na celý deň.
Prečítajte si celý Kadrin príbeh tu.
Keď Anna-Greta porodila tretie dieťa, celé mesiace sedela doma, rovnako ako ich Subaru Legacy. Po návrate do práce zistila, že ju viac baví jazdiť na bicykli, a tak sa zbavila auta.
Niekto by predpokladal, že pre matku štyroch detí je to logistická nočná mora. Ale pre Annu-Gretu sa život stal jednoduchším – už žiadne výlety do umývačky áut alebo vykonávanie funkcie rodinného vodiča.
Konečne si mohla vziať späť všetok čas, ktorý stratila na cestách alebo v premávke, čo podľa jej výpočtov predstavovalo viac ako šesť hodín mesačne. Anna-Greta využila novozískaný čas na rozšírenie svojej technologickej spoločnosti v lesníckom sektore.
Prečítajte si celý príbeh Anny-Grety tu.
Aivar vo svojich 61 rokoch prešiel pestrým životom. Bol športovcom, hercom, podnikateľom a mentorom. Pomohol mnohým ľuďom realizovať ich potenciál a rád sa pohybuje v kruhu svojich spoluobčanov.
Aivar bol kedysi veľký automobilový nadšenec, ktorý dostával nové modely priamo z továrne. Ale keď zostarol, začal vidieť väčšiu hodnotu v pohybe a pobyte medzi ľuďmi. Myslí si, že vlastniť auto sa stalo akýmsi kultom, ktorý ospravedlňuje zaplatenie akejkoľvek ceny za ilúziu slobody a statusu.
Aivar vedome prešiel na verejnú dopravu, čo znížilo rodinné výdavky a umožnilo mu viac čítať a prichádzať do práce oddýchnutý.
Pred vyše rokom opustil kult auta a okamžite zistil, že to má oslobodzujúci efekt. Aivar sa označuje za šťastného pasažiera, pretože zmenu urobil dobrovoľne. „Na základe osobnej skúsenosti som sa naučil, že ľudia sa rozvíjajú tým, že vystupujú zo svojej komfortnej zóny,” hovorí.
Prečítajte si celý príbeh Aivara tu.
Len málo inovácií definovalo 20. storočie tak výrazne ako osobné auto. Počet automobilov, ktoré sa považujú za vstupenku k nezávislosti a slobode, celosvetovo rastie.
Chcete sa “oficiálne” stať dospelým? Urobte si vodičský preukaz a… kúpte si svoje prvé auto. (Ach).
Mentalita zameraná na autá sa však mení vďaka novým mestským politikám bez áut a ľuďom, o ktorých ste sa dočítali vyššie.
Zároveň sa čoraz viac ľudí vzdáva svojich áut a využíva slobodu voľby – verejnú dopravu, odvozy, elektrické kolobežky alebo zdieľané vozidlá.
V spoločnosti Bolt vidíme, že keď ponúkame lepšie spôsoby presunu, ľudia sú otvorenejší tomu, aby sa rozišli s osobným autom a zmenili svoj život.
Na konci tunela sa objavuje svetlo (pre chodcov, nie pre autá).
